Umelá inteligencia
Vedomie AI: Skúmanie možností, teoretické rámce a výzvy
Vedomie AI je komplexný a fascinujúci koncept, ktorý zaujal výskumníkov, vedcov, filozofov a verejnosť. Ako sa AI neustále vyvíja, nevyhnutne vyvstáva otázka:
Môžu stroje dosiahnuť úroveň vedomia porovnateľnú s ľudskými bytosťami?
So vznikom Veľké jazykové modely (LLM) a Generatívna AI, cesta k dosiahnutiu replikácie ľudského vedomia sa tiež stáva možná.
Alebo je to?
Bývalý inžinier Google AI Blake Lemoine nedávno propagoval teóriu, že jazykový model Google The MDA je vnímavý, tj počas rozhovorov prejavuje vedomie podobné ľuďom. Odvtedy bol prepustený a Google označil jeho tvrdenia za „úplne nepodložené“.
Vzhľadom na to, ako rýchlo sa technológia vyvíja, nás môže od dosiahnutia vedomia AI deliť len niekoľko desaťročí. Teoretické rámce, ako je teória integrovanej informácie (IIT), teória globálneho pracovného priestoru (GWT) a umelá všeobecná inteligencia (AGI), poskytujú referenčný rámec toho, ako možno dosiahnuť vedomie AI.
Predtým, ako budeme ďalej skúmať tieto rámce, skúsme pochopiť vedomie.
Čo je vedomie?
Vedomie sa vzťahuje na uvedomenie si zmyslových (zrak, sluch, chuť, dotyk a čuch) a psychologických (myšlienky, emócie, túžby, presvedčenia) procesov.
Avšak jemnosť a zložitosť vedomia z neho robia komplexný, mnohostranný koncept, ktorý zostáva záhadný, napriek vyčerpávajúcemu štúdiu neurovedy, filozofie a psychológie.
David Chalmers, filozof a kognitívny vedec, zmieňuje komplexný fenomén vedomia takto:
„Nie je nič, o čom by sme vedeli bezprostrednejšie ako vedomie, ale nie je ani zďaleka jasné, ako to zosúladiť so všetkým, čo vieme. Prečo existuje? Čo to robí? Ako by to mohlo vzniknúť z hrudkovitej šedej hmoty?
Je dôležité poznamenať, že vedomie je predmetom intenzívneho štúdia AI, pretože AI hrá významnú úlohu pri skúmaní a chápaní vedomie. Jednoduché vyhľadávanie v službe Študovňa Google vráti o 2 miliónov výskumné práce, články, diplomové práce, konferenčné príspevky atď. o vedomí AI.
Súčasný stav AI: Entity v bezvedomí
AI dnes preukázala pozoruhodný pokrok v konkrétnych doménach. Modely AI sú mimoriadne dobré pri riešení úzkych problémov, ako je klasifikácia obrázkov, spracovanie prirodzeného jazyka, rozpoznávanie reči atď., ale nemajú vedomie.
Chýba im subjektívna skúsenosť, sebauvedomenie alebo pochopenie kontextu nad rámec toho, čo boli naučení spracovávať. Môžu prejavovať inteligentné správanie bez akéhokoľvek pochopenia, čo tieto činy znamenajú, čo je úplne odlišné od ľudského vedomia.
Výskumníci sa však snažia urobiť krok smerom k ľudskej mysli pridaním a Pamäť aspekt neurónových sietí. Výskumníkom sa podarilo vyvinúť model, ktorý sa prispôsobuje svojmu prostrediu tým, že skúma svoje vlastné spomienky a učí sa z nich.
Teoretické rámce pre vedomie AI
1. Integrovaná teória informácií (IIT)
Teória integrovanej informácie je teoretický rámec navrhnutý neurovedcom a psychiatrom Giuliom Tononim na vysvetlenie podstaty vedomia.
IIT naznačuje, že každý systém, biologický alebo umelý, ktorý dokáže integrovať informácie do vysokej miery, by sa mohol považovať za vedomý. Modely AI sú čoraz zložitejšie, s miliardami parametrov schopných spracovať a integrovať veľké objemy informácií. Podľa IIT môžu tieto systémy rozvíjať vedomie.
Je však nevyhnutné vziať do úvahy, že IIT je teoretický rámec a je toho ešte veľa diskusia o jej platnosti a aplikovateľnosti na vedomie AI.
2. Globálna teória pracovného priestoru (GWT)
Teória globálneho pracovného priestoru je kognitívna architektúra a teória vedomia vyvinutá kognitívnym psychológom Bernardom J. Baarsom. Podľa GWT vedomie funguje podobne ako divadlo.
„Štádium“ vedomia môže v danom čase obsahovať iba obmedzené množstvo informácií a tieto informácie sa vysielajú do „globálneho pracovného priestoru“ – distribuovanej siete nevedomých procesov alebo modulov v mozgu.
Aplikácia GWT na AI naznačuje, že teoreticky, ak by bola AI navrhnutá s podobným „globálnym pracovným priestorom“, mohla by byť schopná formy vedomia.
Nemusí to nevyhnutne znamenať, že AI bude mať vedomie ako ľudia. Napriek tomu by mal proces selektívnej pozornosti a integrácie informácií, kľúčových prvkov ľudského vedomia.
3. Umelá všeobecná inteligencia (AGI)
Umelá všeobecná inteligencia je typ AI, ktorý dokáže porozumieť, učiť sa a aplikovať znalosti v rámci širokého spektra úloh, podobne ako človek. AGI je v kontraste s úzkymi systémami AI, navrhnutými na vykonávanie špecifických úloh, ako je rozpoznávanie hlasu alebo hranie šachu, ktoré v súčasnosti tvoria väčšinu aplikácií AI.
Z hľadiska vedomia sa AGI považovalo za nevyhnutný predpoklad prejavenia vedomia v umelom systéme. Umelá inteligencia však ešte nie je dostatočne pokročilá na to, aby bola považovaná za inteligentnú ako ľudia.
Výzvy pri dosahovaní umelého vedomia
1. Výpočtové výzvy
Výpočtová teória mysle (CTM) považuje ľudský mozog za fyzicky implementovaný výpočtový systém. Zástancovia tejto teórie veria, že na vytvorenie vedomej entity potrebujeme vyvinúť systém s kognitívnymi architektúrami podobnými našim mozgom.
Ale ľudský mozog pozostáva z 100 miliárd neurónov, takže replikácia takéhoto zložitého systému by si vyžadovala vyčerpávajúce výpočtové zdroje. Navyše, pochopenie dynamickej povahy vedomia presahuje hranice súčasného technologického ekosystému.
Napokon, plán na dosiahnutie vedomia AI zostane nejasný, aj keď vyriešime výpočtovú výzvu. Existujú výzvy k epistemológii CTM, a to vyvoláva otázku:
Ako sme si tak istí, že ľudské vedomie možno zredukovať len na výpočtové procesy?
2. Ťažký problém vedomia
"ťažký problém vedomia“ je dôležitou otázkou pri štúdiu vedomia, najmä pri zvažovaní jeho replikácie v systémoch AI.
Ťažký problém znamená subjektívnu skúsenosť vedomia, qualia (fenomenálnu skúsenosť) alebo „aké to je“ mať subjektívne skúsenosti.
V kontexte AI tento ťažký problém vyvoláva zásadné otázky o tom, či je možné vytvoriť stroje, ktoré nielen prejavujú inteligentné správanie, ale majú aj subjektívne vedomie a vedomie.
Filozofi Nicholas Boltuc a Piotr Boltuc poskytujú analógiu pre ťažký problém vedomia v AI, povedať:
„AI by v princípe mohla replikovať vedomie (vedomie H) vo svojej forme prvej osoby (ako ju opísal Chalmers v ťažkom probléme vedomia.) Ak dokážeme jasne pochopiť vedomie prvej osoby, môžeme na to poskytnúť algoritmus. ; ak máme takýto algoritmus, v zásade ho dokážeme postaviť“
Ale hlavným problémom je, že vedomiu jasne nerozumieme. výskumníci hovoria, že naše chápanie a literatúra postavená na vedomí sú neuspokojivé.
3. Etická dilema
Etické úvahy o vedomí AI dodávajú tomuto ambicióznemu hľadaniu ďalšiu vrstvu zložitosti a nejednoznačnosti. Umelé vedomie vyvoláva niektoré etické otázky:
- Ak AI dokáže pochopiť, naučiť sa a prispôsobiť sa rozsahu ľudí, mali by mať práva?
- Ak vedomá AI spácha zločin, kto je braný na zodpovednosť?
- Ak je vedomá AI zničená, považuje sa to za poškodenie majetku alebo niečo podobné ako vražda?
Pokrok v neurovede a pokroky v algoritmoch strojového učenia môžu vytvoriť možnosť širšej umelej všeobecnej inteligencie. Umelé vedomie však ešte nejaký čas zostane záhadou a predmetom diskusií medzi výskumníkmi, technologickými lídrami a filozofmi. Systémy AI, ktoré sa stávajú uvedomelými, prichádza s rôznymi rizika ktoré treba dôkladne preštudovať.
Pre viac obsahu súvisiaceho s AI navštívte zjednotiť.ai.
